Ľudmila Šapošnikovová - AUJESKÁ
19. 2. 1906 Saratov, Rusko – 13. 7. 1985 Nitra
pilotka
VIDEO | fotografie | BIO | TEXTY
…Deň, kedy pre zlé počasie nemožno letieť je pre mňa stratený a s jakou hrúzou myslím na blížiacu sa zimu! Celú zimu nebudem môcť vysadnúť na lietadlo a povzniesť sa nad zasnežený uzimený svet. Túžobne budem očakávať jaro, kedy sa otvorí hangár…
Ľ. Š. Aujeská
BIO
Dcéra českého obchodníka Ľudmila Šapošnikovová, rod. Trejbalová sa narodila v ruskom Saratove, ale pred pogromom na Židov a cudzincov v Rusku sa musela celá rodina presídliť. Usadili sa v Nitre, kde Ľudmila navštevovala meštiansku školu. K lietaniu ju priviedol manžel, napr. letectva Nikolaj Šapošnikov.
ODBORNÁ REFLEXIA
V prvom kurze pilotného motorového výcviku organizovaného Slovenským Aeroklubom M. R. Štefánika v Bratislave sa objavila ako jediná žena. Legitimáciu získala v septembri 1930. Manžel vtedy pre ňu skonštruoval jednomotorový dvojplošník nazvaný Vrabčiak, v tej dobe najmenšie motorové lietadlo v Európe.
BONUS
"Koncom roka 1906 narodila sa dcérka. Dohadovali sme sa ako ju krstiť. Náhodou bol u nás na večeri pán Štandl, majitel pivovaru v Kamišine, a povedal: "Ale krestite ju Ľudmila" - a tak pri tom zostalo. S príchodem nového člena rodiny dom sa hodně oživil, přibylo starostí i práce, ale dcérka rostla bez zvláštních komplikací." (ukážka zo scenára Mareka Šulíka a Martiny Sľúkovej)
BIO
Dcéra českého obchodníka Ľudmila Šapošnikovová, rod. Trejbalová sa narodila v ruskom Saratove ale pred pogromom na Židov a cudzincov v Rusku sa musela celá rodina presídliť. Usadili sa v Nitre, kde Ľudmila navštevovala meštiansku školu. K lietaniu ju priviedol manžel, napr. letectva Nikolaj Šapošnikov.
Ako prvá žena v roku 1930 zložila skúšky zo športového lietania, získala pilotný diplom
a stala sa prvou pilotkou na území Slovenska.
Spolu s manželom založili 1. slovenský Aeroklub M.R.Štefánika v Bratislave. Lietala na letisku v Nitre a Vajnoroch. Obsluhovala lietadlo Brandenburg (vojenské lietadlo z čias monarchie) aj jednomiestny stroj tzv. „Vrabčiaka“ pre krátke lety, ktoré skonštruoval jej manžel. Zúčastňovala sa leteckých dní, bola aj pilotkou pri vyhliadkových letoch. Pre manželove problémy s alkoholom sa rozhodla ukončiť manželstvo a po rozvode v roku 1939 skončila s lietaním. Jej prvý manžel bol počas vojny zákerne popravený partizánmi pre podozrenie zo spolupráce s Gestapom. Tieto podozrenia sa však súdu, ktorý sa konal po vojne, nepodarilo potvrdiť. Druhýkrát sa vydala za Jozefa Aujeského - nitrianskeho majiteľa mlynov, ktorého majetok bol po druhej svetovej vojne znárodnený. V minulosti bohémsky žijúca Šapošnikovová si po smrti manžela privyrábala pletením.
PRVÁ PILOTKA
Petr Švanda
Túžba lietať ovládala človeka od pradávna. Mnohé národy uchovávajú legendy o hrdinoch, ktorí sa pokúsili vyrovnať vtákom. Zmieňujú sa o nich už antickí letopisci. Rôzni vynálezcovia v minulosti stavali prístroje, s ktorými sa pokúšali odpútať od zeme. Po nedokonalých klzákoch prišli na rad balóny plnené teplým vzduchom. Na začiatku 20. storočia nebo ovládli aparáty s burácajúcim motorom, ťažšie ako vzduch. Svetové dejiny aviatiky poznajú veľa typov lietadiel i mien prvých neohrozených letcov.
Báječných mužov na lietajúcich strojoch. V dobývaní nebies však nechceli zaostať ani príslušníčky nežného pohlavia. V strednej Európe medzi ne patrí Češka Božena Laglerová (1886 – 1941), vydatá Peterková, prvá rakúsko-uhorská a druhá nemecká aviatička. Po Veľkej vojne (1914 – 1918) začali ženy čoraz viac prenikať do odborov dovtedy patriacich výhradne mužom. Najprv za volantom automobilov, neskôr i za volantom, resp. riadiacou pákou lietadla. V Československu zažiarila Elfrída (Eliška) Hartmannová (1907 – 1992), Nemka z Mariánskych Lázní. Výcvik absolvovala v Západočeskom Aeroklube v Plzni. 27. 8. 1928 získala čs. ženský pilotný diplom č. 2. Od 31. 12. 1928 sa stala manželkou vojenského pilota kapitána Josefa Hamšíka (1895 – 1943). Tú istú métu sa pokúsila o dva roky neskôr dosiahnuť aj Ľudmila Šapošnikovová.
Budúca prvá motorová športová pilotka na území Slovenska prišla na svet 19. 2. 1906 v Saratove. Otec Karel Trejbal (1877 – 1954), obchodník v Povolží, sa v decembri 1904 oženil s ruskou Nemkou Beatou Schmidtovou. Okrem Ľudmily mali dcéru Ninu a syna Vladimíra. Po vzniku ČSR požiadali o repatriáciu. K. Trejbal sa obchodne usadil v Nitre. Tam Ľudmila študovala na štátnom reálnom gymnáziu. V meste pod Zoborom sa zoznámila s bývalým dôstojníkom ruskej armády, pilotom kapitánom Nikolajom Šapošnikovom (1896 – 1944). Vzali sa 24. 2. 1929. Nikolaja od 15. 3. 1929 ustanovili za dočasného veliteľa, od 8. 10. veliteľa letky 40 (vtedy prečíslovanej na letku 38) dislokovanej na vojenskom letisku vo Vajnoroch (dnes mestská časť Bratislavy).
V prvom kurze pilotného motorového výcviku organizovaného Slovenským Aeroklubom M. R. Štefánika
v Bratislave sa medzi šiestimi adeptmi objavila jediná žena – Ľudmila.
Podľa jej Zápisníka letov vydaného 28. 4. 1929 začala s teoretickým výcvikom 5. mája. Oproti ostatným mala výhodu, že manžel (šéfpilot aeroklubu) jej všetko vysvetľoval a pomáhal s prípravou. V roku 1930 sa prihlásila na ministerstve verejných prác, pod ktoré civilné letectvo patrilo, na pilotné skúšky. Mali časť teoretickú a praktickú. Musela poznať nielen príslušné zákony, ale aj rozsiahle medzinárodné dohody o letectve. Teoretickú skúšku zložila 22. 8. 1930. Praktická skúška pozostávala z dvoch letov: výškového (do 2 000 m) a vytrvalostného (trval 60 minút). Zložila ju 25. 8. 1930. Letecký diplom a letecká legitimácia z 8. 9. 1930 nesie číslo 112.
Jej manžel vtedy pre ňu skonštruoval jednomotorový dvojplošník nazvaný Vrabčiak
(pri rozpätí krídiel 5,5 m to bolo najmenšie motorové lietadlo v Európe).
30. 9. 1933 štábneho kapitána Šapošnikova, používajúceho už meno Mikuláš, premiestnili ku Leteckému pluku 2 do Olomouca, kam ho o rok neskôr nasledovala aj Ľudmila. Ich manželstvo však skrachovalo. Svoju negatívnu úlohu zohrali Mikulášov notorický vzťah k alkoholu a rodinné násilie. Po rozvode (20. 4. 1935) sa Ľudmila vrátila k rodičom do Nitry a roku 1938 sa vydala za majiteľa nitrianskeho mlyna Jozefa Aujeského († 1965), s lietaním však prestala. Do leteckého neba navždy odletela 13. 7. 1985 v Nitre.
Treba asi spomenúť, že roku 1936 zložila pilotnú skúšku na motorové športové lietadlá aj Katarína (Kitty) Krivdová (1912 – 1989), vydatá Schweigertová (po sobáši 1940 prestala lietať). A na jeseň 1941 sa športovými motorovými pilotkami na Slovensku stali Vilma Schvachová a Marta Pavlíková. Na priekopníčky lietania v Československu i na Slovensku nadviazala po druhej svetovej vojne celá plejáda odvážnych žien, od roku 1951 aj vo vojenskej rovnošate („dievčenská letka“ Klecany) vrátane pilotiek prúdových strojov. Mnohé
z nich dosiahli významné letecké rekordy.
Ukážka zo scenára Mareka Šulíka a Martiny Sľúkovej k dokumentárnemu filmu
OBRAZ 3 - PREHISTÓRIA RODINY | |
Fotografia manželov Trejbalovcov. Fotografia mladého Karola Trejbala. | Dušan Trejbal (m.o., v.o.): Starý otec... ako 20 ročný odcestoval do Ruska. Po vyučení, bol vyučený ako železiar. Mal doporučenie od svojho šéfa-patróna pána Brabca, ktorý ho doporučil firme v Moskve. Tam začal, ale potom prešiel do Saratova. Bol veľmi úspešný, potom sa osamostatnil a mal železiarsky obchod. Teda mal tri, jeden v Saratove a dve filiálky v mestách v povolží. Okrem Nataši mal ešte dve ďalšie deti - dcéru Ninu a syna Vladmíra - to bol môj otec. Ešte mali ďalšie dieťa, ale to zomrelo. |
Fotografia manželov Trejbalovcov. Archív - ruská krajina atď., | Hlas, Karel Trejbal: Od augusta som bol ženíchom. Zasnúbení sme spravili v úzkom rodinném kruhu, poněvádž bolo treba výbavu doplniť, tak sme sa hneď dohovorili, že sobáš môže byť koncom decembra, ked budú všetci pohromade na svátky. Mne spadol kameň zo srdca, poněvádž som bol presvedčený, že lepších ľudí v celom rodinnom kruhu by nebolo možné najít, čo sa i potvrdilo v časoch dobrých a hlavne v časoch zlých - v čase vojny. |
Archív Rusko Japoská vojna. | Sobáš sme mali dojednaný na 30.dekábra 1905 v čase Rusko- Japonskej vojny, v ktorej nikto nepochyboval o ruskom víťazstve a bola všeobecne najlepšia nálada. |
Dušan Trejbal na čiernom pozadí. | Dušan Trejbal: |
Archívne zábery z nepokojov v Rusku, | Dušan Trejbal (m.o., v.o.): Z Ruska potom odišli preto, že tam vypukla revolúcia a následne občianska vojna. A vypukla veľká bieda, dokonca hlad, ktorý prinútil starého otca - ďáďu odísť na dedinu, pretože peniaze stratili hodnotu. … Aj ich sa dotkla občianska vojna a starý otec bol v ohrození života. Raz to boli červení, inokedy bieli..Hrozilo že to dopadne zle, lebo ľudský život v tej dobe nemal veľkú cenu. |
Animácia. Kombinácia atelierových fotografií Trejbalovcov a jednoduchej animácie. | Hlas, Karel Trejbal, komentár: |
Ľudmiline foto... alebo filmový amatérsky archív bábätka, | Hlas, Karel Trejbal, komentár: |