Ľudmila Šapošnikovová - AUJESKÁ

Petr Švanda

Túžba lietať ovládala človeka od pradávna. Mnohé národy uchovávajú legendy o hrdinoch, ktorí sa pokúsili vyrovnať vtákom. Zmieňujú sa o nich už antickí letopisci. Rôzni vynálezcovia v minulosti stavali prístroje, s ktorými sa pokúšali odpútať od zeme. Po nedokonalých klzákoch prišli na rad balóny plnené teplým vzduchom. Na začiatku 20. storočia nebo ovládli aparáty s burácajúcim motorom, ťažšie ako vzduch. Svetové dejiny aviatiky poznajú veľa typov lietadiel i mien prvých neohrozených letcov.

Báječných mužov na lietajúcich strojoch. V dobývaní nebies však nechceli zaostať ani príslušníčky nežného pohlavia. V strednej Európe medzi ne patrí Češka Božena Laglerová (1886 – 1941), vydatá Peterková, prvá rakúsko-uhorská a druhá nemecká aviatička. Po Veľkej vojne (1914 – 1918) začali ženy čoraz viac prenikať do odborov dovtedy patriacich výhradne mužom. Najprv za volantom automobilov, neskôr i za volantom, resp. riadiacou pákou lietadla. V Československu zažiarila Elfrída (Eliška) Hartmannová (1907 – 1992), Nemka z Mariánskych Lázní. Výcvik absolvovala v Západočeskom Aeroklube v Plzni. 27. 8. 1928 získala čs. ženský pilotný diplom č. 2. Od 31. 12. 1928 sa stala manželkou vojenského pilota kapitána Josefa Hamšíka (1895 – 1943). Tú istú métu sa pokúsila o dva roky neskôr dosiahnuť aj Ľudmila Šapošnikovová.

Budúca prvá motorová športová pilotka na území Slovenska prišla na svet 19. 2. 1906 v Saratove. Otec Karel Trejbal (1877 – 1954), obchodník v Povolží, sa v decembri 1904 oženil s ruskou Nemkou Beatou Schmidtovou. Okrem Ľudmily mali dcéru Ninu a syna Vladimíra. Po vzniku ČSR požiadali o repatriáciu. K. Trejbal sa obchodne usadil v Nitre. Tam Ľudmila študovala na štátnom reálnom gymnáziu. V meste pod Zoborom sa zoznámila s bývalým dôstojníkom ruskej armády, pilotom kapitánom Nikolajom Šapošnikovom (1896 – 1944). Vzali sa 24. 2. 1929. Nikolaja od 15. 3. 1929 ustanovili za dočasného veliteľa, od 8. 10. veliteľa letky 40 (vtedy prečíslovanej na letku 38) dislokovanej na vojenskom letisku vo Vajnoroch (dnes mestská časť Bratislavy). 

V prvom kurze pilotného motorového výcviku organizovaného Slovenským Aeroklubom M. R. Štefánika
v Bratislave sa medzi šiestimi adeptmi objavila jediná žena – Ľudmila. 

Podľa jej Zápisníka letov vydaného 28. 4. 1929 začala s teoretickým výcvikom 5. mája. Oproti ostatným mala výhodu, že manžel (šéfpilot aeroklubu) jej všetko vysvetľoval a pomáhal s prípravou. V roku 1930 sa prihlásila na ministerstve verejných prác, pod ktoré civilné letectvo patrilo, na pilotné skúšky. Mali časť teoretickú a praktickú. Musela poznať nielen príslušné zákony, ale aj rozsiahle medzinárodné dohody o letectve. Teoretickú skúšku zložila 22. 8. 1930. Praktická skúška pozostávala z dvoch letov: výškového (do 2 000 m) a vytrvalostného (trval 60 minút). Zložila ju 25. 8. 1930. Letecký diplom a letecká legitimácia z 8. 9. 1930 nesie číslo 112.

Jej manžel vtedy pre ňu skonštruoval jednomotorový dvojplošník nazvaný Vrabčiak
(pri rozpätí krídiel 5,5 m to bolo najmenšie motorové lietadlo v Európe). ​

30. 9. 1933 štábneho kapitána Šapošnikova, používajúceho už meno Mikuláš, premiestnili ku Leteckému pluku 2 do Olomouca, kam ho o rok neskôr nasledovala aj Ľudmila. Ich manželstvo však skrachovalo. Svoju negatívnu úlohu zohrali Mikulášov notorický vzťah k alkoholu a rodinné násilie. Po rozvode (20. 4. 1935) sa Ľudmila vrátila k rodičom do Nitry a roku 1938 sa vydala za majiteľa nitrianskeho mlyna Jozefa Aujeského († 1965), s lietaním však prestala. Do leteckého neba navždy odletela 13. 7. 1985 v Nitre.

Treba asi spomenúť, že roku 1936 zložila pilotnú skúšku na motorové športové lietadlá aj Katarína (Kitty) Krivdová (1912 – 1989), vydatá Schweigertová (po sobáši 1940 prestala lietať). A na jeseň 1941 sa športovými motorovými pilotkami na Slovensku stali Vilma Schvachová a Marta Pavlíková. Na priekopníčky lietania v Československu i na Slovensku nadviazala po druhej svetovej vojne celá plejáda odvážnych žien, od roku 1951 aj vo vojenskej rovnošate („dievčenská letka“ Klecany) vrátane pilotiek prúdových strojov. Mnohé
z nich dosiahli významné letecké rekordy.

Ukážka zo scenára ​Mareka Šulíka a Martiny Sľúkovej k ​dokumentárnemu filmu